Vieme sa poučiť z histórie?

Keď pred 200 rokmi vypukla na Slovensku epidémia cholery, reakcia poddaného obyvateľstva sa príliš nelíšila od reakcie obyčajných ľudí na súčasnú epidémiu COVID-19.

"Napätá situácia bola hlavne v tých oblastiach, kde opatrenia zostávali v platnosti, ale epidémia tam neprepukla. V takomto prostredí sa začali šíriť fámy, že choleru si páni vymysleli zo strachu pred vpádom Rusov do Uhorska. Vraj sa boja, žeby oslobodili poddaných. V obciach, kde epidémia prepukla, sa pre zmenu začala šíriť legenda o trávení poddaných pánmi."

Nedôvera a podozrievavosť voči tomu, čomu nerozumieme, sú v nás teda hlboko zakorenené už storočia. Hoci dnes spoločnosť nerozdeľujeme na poddaných a pánov, sociálne rozdiely medzi jednotlivými vrstvami zostali zachované a tým aj nedôvera medzi nimi.

"Nedôveru u ľudí vzbudzoval i zápal, s akým štátni a stoliční úradníci preferovali medzi poddanským obyvateľstvom užívanie liečiv, a to aj v prípadoch, keď chorobou ešte vôbec neboli nakazení. Ak následne potom niekoho ochorel, alebo dokonca zahynul, ľudia smrť pripísali nie chorobe, ale lieku, ktorý užil."

"Obzvlásť negatívne vnímali poddaní proticholerové opatrenia, týkajúce sa náboženskej sféry života. Viera v Boha bola pre poddaných v týchto neľahkých časoch poslednou útechou pred smrtiacim nebezpečenstvom. S o to väčším odporom prijímali nariadenia, týkajúce sa zákazu slávenia odpustov a púti, obmedzovania slúženia bohoslužieb či zatvárania kostolov"

Ako vidieť z historických dokumentov, myslenie ľudí sa za 200 rokov veľmi nezmenilo. A to napriek veľkej dostupnosti vzdelania. Kde teda treba hľadať chybu? Dokážeme sa niekedy poučiť, alebo sme odsúdení opakovať stále tie isté chyby dookola?

Musíme si uvedomiť svoje vlastné nedostatky vo vzdelaní a vedieť sa spoľahnúť na ľudí, ktorí sa v danej oblasti vyznajú lepšie ako my. Epidémia nie je sadenie zemiakov a sedliacky rozum vždy nestačí...

Zdroj: CHOLEROVÁ EPIDÉMIA Z ROKU 1831 A JEJ PRIEBEH V PREŠOVSKEJ EPARCHII, Anton Liška, 2012